Pri vzdelávaní by sme mali častejšie myslieť na kalokaghatiu, a to nielen z hľadiska vyšších estetických a etických princípov, ale v súčasnosti aj v súvislosti s fenoménom udržanie zdravia. Hudba a pohyb sú určitým predobrazom antického princípu. Hudba disponuje svojou duchovnou silou, svojím obsahom a posolstvom, pohyb je základ telesného rozvoja a estetického prejavu.

Hudba a pohyb sú prepojené v rôznych prejavoch už od najstarších kultúr, od elementárneho vývoja. Hudba je vždy pohybom a pohyb v sebe ukrýva estetický element premieňajúceho sa plynutia. Pre hudbu a pohyb je životne dôležitý rytmus a človek pohybom prirodzene reaguje na tento hudobný rytmus. Človek pohybom vedome i nevedome vyjadruje hudbu, reaguje mimikou tváre,  gestom rúk, nôh, tela. Reaguje na farbu a dynamiku hudby, na tempo, melódiu, harmóniu, agogiku, čiže medzi hudbou a pohybom existujú viaceré súvislosti.

Keďže hudba vzniká pohybom, v hudobnej edukácii môžeme tento pohyb detailnejšie špecifikovať a diferencovať. Môžeme hovoriť o pohybe pri produkcii hudby, pohybe pri produkcii vokálnej, inštrumentálnej a je treba upozorniť,  že vôbec nejde len o nejaký formálny teoretický postulát,  ale na kvalite toho pojmu závisí často kvalita hudby samotnej. No a potom by sme mohli hovoriť o pohybe pri pohybovej interpretácii, pri vyjadrovaní hudby v rámci všeobecného hudobného vzdelávania. Ja som to systematizoval do štyroch oblastí. Hovorím o voľnom pohybe, o tanci, tanečnom pohybe a dramatizujúcom pohybe. Ten voľný pohyb, to je také voľné vyjadrovanie aktuálneho prežívania, na školách sa s ním nestretávame príliš často, ako keby bol niečím zakliaty, niečím takým, za čo sa človek až hanbí, že sa môže voľne vyjadriť, pričom ide o veľmi dôležité prepojenie toho, ako človek pristupuje k rôznym formám vyjadrenia. Útvarový -to sú  útvary pohybom rúk až po detské hry, tanečný – tak o tom nemusím hovoriť, lebo o tom budú viaceré vaše príspevky a dramatizujúci- to je najvyššia forma vyjadrenia – balet pantomíma, vyjadruje sa určitá dramatická línia pomocou určených nejakých pohybov. Toto sú tie oblasti, ktorým by sme sa mali venovať v hudbe, hudobnej výchove. Do niekoľkých bodov som zhrnul základné otázky hudobno – pohybovej výchovy na škole, ktoré považujem za aktuálne.

HPV na škole vo všeobecnom hudobnom vzdelávaní

1. Odborné ponímanie, a nielen intuícia v koncepcii – to je to, čo nám chýba, namiesto formálnych, praktických, individualistických ukážok, nápadov, predvádzaní, ktoré sa niekedyvôbec nedajú generalizovať, pretože nemajú systém, by tu mala byť nejaká koncepcia, systém s jasnými cieľmi zameranými na kompetencie žiaka v škole, resp. tanečníka v súbore.
2. Priame prepojenie hudby a pohybu v každej téme – myslené vo všeobecnom vzdelávaní, konkrétne hudobnú výchovu, v neustálom uvedomovaní si pohybu v hudbe, interpretačných možností hudby pohybom, rôznymi druhmi pohybu, nie výlučné formálne či nesystémové, hudobno-pohybových činností často robených ako keby len tak osamotene.
3. Myslím si, že určite treba nadväzovať na koncepcie napr. Dalcroza Orffa, ale zároveň je potrebné inšpiratívne využívať produkčný potenciál nových koncepcií, koncepcií iných hud. aktivít, spájania a prepájania pohybu s produkciou hudby. Záujmovou oblasťou ostáva oblasť súbežného voľného tvorivého spájania, voľného pohybu a pritom vytvárania hudby. Sem myslím od „body music“, „body percussion“ až po určité také performačné kompozície či koncepty, ktoré sú tiež ešte takou nedopracovanou a málo realizovanou vecou u nás, ale môžu byt veľmi zaujímavé, veľmi pôsobivé.
4. Potrebné je systémovo zabezpečovať celú škálu hudobno-pohybových kompetencii , od voľného pohybu až k tancu a ku choreografickému pohybovému útvaru na týchto základných školách na hudobnej výchove. Samozrejme, myslím v primeranom rozsahu, primeranom obsahu a za takých podmienok, aké sú, ale vždy systémovo – celú škálu hudobno-pohybových kompetencií, nie len že sa niekto zameria na nejaké dva tančeky, na nejakú hru a tým to končí, to je prosté, to má byť prepojené všade vždy a permanentne.

V afektívnej rovine, a to je veľmi dôležité, lebo to bola skôr taká psychomotorická a kognitívna rovina… K tej afektívnej rovine je potrebné viesť žiakov k vyšším taxonomickým stupňom, konkrétne myslím k oceňovaniu, zvnútorňovaniu a presadzovaniu hodnoty pohybu ako produktívneho spôsobu vyjadrenia hudby, interpretácie, pohybovej interpretácie hudby. Ale aj ,a na to netreba zabúdať, ako hodnoty  v hodnote estetického pôžitku, teda k hodnote estetického pôžitku z vnímania hudobno-pohybových kreácií tradičného i moderného charakteru.

A na záver treba teda dodať, že k tomu všetkému je potrebné vypracovať relevantné štandardy hudobnej výchovy v Štátnom vzdelávacom programe, ale týka sa to nielen oblasti pohybu, ale všetkých oblastí –  spevu, hry na nástrojoch, počúvania, ostatných spôsobov vyjadrovania.

Vypracované relevantné štandardy v ŠVP, nielen v pohybe, ale aj hudbe a iných spôsoboch vyjadrovania.